Dajte ľuďom chlieb a hry a budú spokojní.
Ale na to, aby sme Vám dali túto „hru“ odhrýzame Vám z chleba. Každý, kto hlasoval za kúpenie licencie nesie na svojom pleci tento kríž. Aj ja!
Hokejová Tipsport liga „extraliga“ po 6 rokoch opäť v Liptovskom Mikuláši. V meste olympijských víťazov, ktorí sú vizitkou mesta na najvyšších stupňoch víťazov. Víťazi, ktorí si to nekúpili. Oni si to jednoducho vydreli. Stále je tu hŕstka ľudí, ktorí žijú hokejom. Športom, ktorý kedysi bol pýchou nášho mesta. Tribúny boli plné, a nosiť tričko HK32 niečo znamenalo. A potom to prišlo. Trpké sklamanie, mikulášska extraliga sa stala minulosťou.
Ľutovať? Nie! Všetko sa pre niečo deje....
Poďme však ku rozhodnutiu, ktoré ovplyvnilo a ešte len ovplyvní život nás všetkých.
Nie je hanbou povedať, že niečo nepoznám. A v tomto prípade nepoznám pocit, čo je to byť odborníkom na hokej. Môžem sa preto rozhodnúť bez emócii, s čistou mysľou a zvažovať pre a proti racionálne.
Aj preto je legitímne si položiť otázky: Máme na to? Koľko nás to bude stáť? Čo budeme musieť krátiť, aby sme zaplatili hráčov, trénerov, zdravotníkov, maséra a ďalší personál? Aby sa na tých necelých 30 zápasov ročne mohlo prísť pozrieť pár stoviek ľudí.
Neexistuje finálny zoznam hráčov, ktorí by prisľúbili účasť v mikulášskom tíme. Nevieme, koľko za nich budeme musieť zaplatiť. Koľko budeme platiť im, a aké ďalšie benefity dostanú. Kde budú bývať? Toto sú otázky, ktoré sa mi stále točia mysľou. Máme na to??
Máme na to, aby sme si kúpili niečo, čo už niekto má? Čo si niekto vybojoval?
Otázka však znie aj tak, či skutočne chceme byť súčasťou tejto mašinérie športu, stávok a sponzorov....
Nepáči sa mi, že sme sa rozhodli podporiť celoplošný problém. Z 9 či 10 klubov, jedna tretina má finančné problémy. Dva kluby majú podpísaný splátkový kalendár a jeden klub nám svoju miestenku predáva.
Motivácia detí. Najčastejší argument. Poďme dať deťom vzor. Ukážme im na domácom ľade ich hrdinov. Len aby im časom niekto nepovedal, že tak ako darčeky nenosí Ježiško, tak miesto v najvyššej hokejovej lige si netreba zaslúžiť. Stačí si ho kúpiť!
Zakrývaj sa takou perinou, na akú máš. Známe heslo: my na to máme... Máme, to je pravda, ale z ktorej časti periny ideme odstrihnúť? Ja chcem novú sobášnu sieň. Chcem plnohodnotné detské ihrisko. Chcem outdoorové cvičisko. Chcem galerijnú záhradu. A chcem to! Čo je na tom zlé?
Zástupca sponzorov prehlásil, že navýšia príspevok na hokej na úroveň 200.000 eur ročne. Príspevok, ktorý je účelovo viazaný na tento šport.
V momente, kedy som sa mal rozhodnúť či túto zbytočnú kúpu podporím, alebo nie, sa v mojej hlave premietli tieto myšlienky.
Chcete to mať? Majte! Poďme teda otestovať nadšenie trénerov a vedenie klubu, že to, čo chcú mať, budú robiť lepšie ako doteraz. Pretože tu už nejde o fazuľky. Poďme otestovať charakter hráčov, ktorí vyrastali na našom ľade, či sa pred svoj fanklub postavia ako skutoční hrdinovia, alebo len ako obchodníci s hráčskymi zmluvami. Poďme teda otestovať sponzorov, ktorí radšej dajú časť svojich príjmov na extraligu, ako by radšej mohli vybudovať ukážkovú, plnohodnotnú telocvičňu na „suchý“ tréning pre deti. Poďme teda otestovať, či toto všetko skutočne za to stálo!
Ale keď príde deň „D“ a ten príde a budeme musieť opäť zachraňovať financie, tak ja budem prvý, ktorý povie NIE. A poviem: To, čo sme si navarili, to si aj zjedzme. Ale nie tak, že do pokazeného ešte ideme pridať. Toto celé budeme musieť spláchnuť, prestať sa hrať a ľudom vrátiť ich chlieb!
My sme Vám všetkým dali možnosť ukázať, že to zvládnete. Tak to urobte.